Slovenský evanjelický biskup, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ. Narodil sa 20. novembra 1876 v Senici. Syn Štefana Fajnora, po matke bratranec M. R. Štefánika. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Uherskom Hradišti, v Soprone, v Szarvasi, právo a klasickú filogóliu na univerzite v Budapešti, teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove a na univerzite v Rostocku. Za kňaza bol vysvätený r. 1902 a dr. h.c. na univerzite v Kaunase r. 1932. V rokoch 1902 - 1928 pôsobil ako evanjelický farár v Čáčove a svojou láskavosťou a dobroprajnosťou ku každému občanovi bez rozdielu náboženstva predchádzal svojich predchodcov. Po 26 rokoch, 1. augusta 1928, však musel Čáčov opustiť. Vyvolaním za biskupa sa jeho pôsobiskom stala Modra. Pri odobierke sa lúčil s čáčovanmi slovami: "Telom odchodím z Čáčova, ale duchom, ktorým som k nemu tak prirastený i naďalej v ňom ostávam". V roku 1932 rozhodlo Obecné zastupiteľstvo o určení Dr. Dušana Fajnora za čestného občana obce.
Dr. Dušan Fajnor bol postupne nitrianskym seniorom, biskupom západného dištriktu a generálnym biskupom Slovenskej ev. cirkvi a. v. Podieľal sa na obranných bojoch slovenských evanjelikov proti maďarizácii pred rokom 1918 a bol spolutvorca ústavy vzniknutej ČSR.
Zomrel 9. apríla 1933 v Bratislave a je pochovaný v Modre.
Zdroj: Internet, Naša Senica, Kronika, Cintorín Modra
Rodný dom Dr. Dušana Fajnora