Ján Rudoľub Borbis (1832 - 1913)

Ján Rudoľub Borbis (1832 - 1913)

Bol evanjelickým farárom, pedagógom, publicistom, etnografom, cirkevným historikom ale i mužom oddaným národu . Narodil sa 24. 6. 1832 vo Vrbici, teraz mestskej časti Liptovského Mikuláša. Základné vzdelanie získal vo vrbicko-mikulášskych školách v rokoch 1841-1848. Neskôr študoval v Rožňave a na lýceu v Kežmarku, ktoré bolo v tých časoch spojené aj so štúdiom teológie a stal sa levítom (učiteľom i kazateľom) v Mengusovciach na Spiši.

Túžba po vyššom vzdelaní však spôsobila, že ako 24-ročný sa rozhodol ísť študovať na teologickú fakultu do Viedne. Potom pokračoval na štúdiách v Lipsku, Berlíne, Roztoku a Erlangene. Za kňaza bol vysvätený v Martine 6. októbra 1863 superintendantom Karolom Kuzmánym.

V tomto roku prišiel aj do Čáčova, kde pôsbil dva roky (1863-1865) a po svojom príchode sa zaslúžil o postavenie evanjelického kostola. Dovtedy v obci bol len rímskokatolícky kostol a čáčovská evanjelická cirkev bola len fíliou senického zboru. V roku 1863 sa však osamostatnila a Ján R. Borbis sa stal prvým evanjelickým farárom. V nasledujúcom období zbor pristúpil aj k vybudovaniu vlastného kostola, ktorého základný kameň bol položený už začiatkom roku 1864. V priebehu niekoľkých mesiacov bola dokončená hrubá stavba a v tom istom roku bol i vysvätený.

V nasledujúcom roku 1865 však J. R. Borbis odišiel ako kazateľ a učiteľ do poľského Tešína. O niekoľko rokov neskôr (1872) prijal pozvanie do nemeckého Gillersheimu a po troch rokov pôsobenia odchádza do Hachmühlena, kde zotrval 14 rokov. Ako 67-ročný odišiel na zaslúžený odpočinok. Žil v meste Hammeln, kde zomrel ako 81-ročný 15. marca 1913.

Hoci väčšinu svojho života pôsobil v zahraničí, nikdy neprestal pracovať a zaujímať sa o svoju rodnú cirkev. Dokazujú to jeho spisy a články uverejňované samostatne a v časopisoch. Ako kandidát teológie napísal a vydal v Lipsku v nemčine Dejiny evanjelickej cirkvi v Uhrách, za čo mu lipská teologická fakulta udelila akademickú hodnosť Lic. theol. (licenciát teológie).  V Berlíne napísal a vydal Srdečné slovo na čase k slovenským rodákom (v nemčine).  Z ďalších spisov je pozoruhodná nemecky písaná, Mučenícka cirkev evanjelických Slovákov v roku 100-ročného jubilea založenia. Týmto spisom sa mu podarilo vzbudiť u vážených mužov Nemecka záujem o Slovákov - evanjelikov.

Zdroj: Kronika Čáčova, Vrbicko-svätomikulášske zvesti

Historická fotografia ev. kostola spolu s jeho interiérom