Roľník, mlynár, čáčovský richtár, národovec. Narodil sa 19. januára 1799 v Čáčove. Stal sa obeťou maďarských gárd. Pre svoju vieru v slobodný život slovákov, ktorú predniesol prečítaním Hurbanovho letáku bol po prvej hurbanovskej dobrovoľníckej výprave v septembri 1848 zatknutý a obvinený z vlastizrady. Spolu s Vojtechom Bemertom bol odsúdený a popravený na šibenici pri Surovinách. V tento deň popravili i Pavla Svatíka a Františka Kapitáňa. Všetci sú spoločne pochovaní pod mohylou s trojvrším na cintoríne v Senici.
Popravenému Martinovi Bartoňovi sa kládlo za vinu, že v zmysle proklamácií Národnej rady povzbudzoval svojich spoluobčanov k vernosti a vytrvalosti panovníkom a národu. Niekoľko výtlačkov proklamácie sa ešte u neho našlo. Po rozsudku, ktorý ho odsudil na smrť, sa lúčil v dojímavom liste so svojou rodinou. Na ceste k popravisku len to vraj ľutoval, že musí umrieť nie pre nejaké zbojstvo alebo iný zločin, ale vlastne len preto, že sa naučil v škole dobre čítať.
Zomrel 13. októbra 1848 na šibenici za Senicou, o rok neskôr boli jeho pozostatky exhumované a presunuté na cintorín v Senici.
Zdroj: zahorie.sme.sk, Naša Senica, kronika
